Lucka & Norko






Fotila som svadbu. Moju prvú. Prvú oficálnu. Prehovoril ma na to spolužiak. Bývalý spolužiak z gympla na stretávke po piatich rokoch. Bolo to viac ako rok pred ich dňom D a čím sa blížil termín, tým som bola nervóznejšia.

2. september 2017


A tak som si teda vyskúšala zodpovednosť. Veľkú. Lebo stáť tam takmer zároveň s farárom a pozerať sa, ako môj dobrý spolužiak Norko hovorí áno, zasnívať sa, usmievať sa ako pripečená, ale vytriezvieť z tých momentov a opäť priložiť oko k hľadáčiku a zachytávať. Zmrazovať momenty lásky, natoľko intenzívnej, že sa rozhodli ju spečatiť v bielych šatách a obleku, pred zrakom svojich najmilších. A tieto momenty budú potom možno visieť niekde v rámikoch ich spoločného bytu.

Aj som plakala s nevestou, aj som sa radovala so ženíchom, prežívala som s ním chvíle, keď stratil príhovor a išiel “naostro”. S ňou som riešila trávu v šatách a roztečený make up.

Spolu sme tancovali aj upratovali ráno obrusy pošpinené radosťou svadobných hostí.  

Bolo to ťažké, únavné, ale pekné.

A tu je pár okamihov.


PRÍPRAVY































OBRAD


















































BAŠAVEL





















































































MLADOMANŽELIA


















































Ak budete chystať svadbu, zavolajte si predtým Nora a Lucku na debatu. Lebo to zvládli na výbornú. S láskou, nadhľadom, humorom a bez stresu.























Pour Felicitér, manželia!




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za milé úprimné slová. ❤