Na cestovanie s ruksakom spĺňajúcim povolené rozmery príručnej batožiny sa nedá nahovoriť hocikto. Pamätám si, ako mi vždy robilo problém balenie sa a so sebou som na dovolenky ťahala neskutočné množstvo vecí, ktoré sa neskôr ukázali ako zbytočné či nevyužité.
Keď sa blížil termín odletu do Catanie na Sicílii, mala som celkom dilemy (a ten, kto ma pozná, vie, že slovo dilema u mňa nie je s veľkým D, ale že D-I-L-E-M-A). Bol to totiž úplne prvý výlet len so zakúpenou letenkou do konkrétnej destinácie, ale bez konkrétneho cieľa. A ešte k tomu bol február.
Vycestovať z Bratislavy tak, aby sme nezmrzli a zvládnuť príchod do Catanie, kde bolo priemerne cca 15 stupňov, to chcelo veľkú snahu zbaliť si vecí tak akurát, aby sme neustále cestovanie s ruksakom zvládli bez ujmy na zdraví.
Keď sme o štvrtej ráno sedeli v autobuse na železničnú stanicu (odlietali sme totiž z Budapešti), pršalo. Vlastne - lialo ako z krhly.
V Budapešti, kde je už samo o sebe dosť komplikované dostať sa vôbec na letisko, bola vyhlásená núdzová odstávka metra. S mojou Kristínou sme sa nakoniec horko-ťažko alternatívnymi spôsobmi dopravili na letisko 5 minút po 12, keď už bol gate viac zatvorený ako otvorený a lietadlo štartovalo motory.
S Kristínou sa poznáme snáď večnosť. Prežili sme spolu veľkú životnú skúšku zvanú Cyprus (tie príspevky sú bonus na pobavenie), kedy nám naozaj párkrát o život išlo. Ťaháme za rovnaký povraz a často sa dostávame do tých najbizarnejších situácií. Nastúpením do lietadla, “odlepením sa” od zeme a úsmevným vydýchnutím sa to všetko opäť začalo.
.expedícia Sicília.
Momenty, kedy sa otvoria dvere lietadla a zacítim morský vzduch, sú pre mňa jedny z najkrajších pocitov. Tá emócia je taká silná, že mi samovoľne tečú slzy. Aj v Catanii bolo cítiť more, napriek tomu, že bol február. Z letiska sme sa išli rovno ubytovať. Pôvodný plán bol požičať si skúter, meniť ubytovanie a cestovať po Siciílii, koľko nám čas dovolí. Keď som ale videla malebnú jazdu sicílčanov, odvaha sadnúť na skúter sa kdesi vytratila. A tak sme zostali počas tých piatich dní len tuto, v peknom mezonetovom byte v centre mesta, na úzkej ulici, ktorú sme nikdy nevedeli nájsť, a robili sme krátke výlety miestnou dopravou. Alebo aj nerobili. Keď sa miestna doprava rozhodla, že si spraví voľno.
(Mimochodom, Airbnb je skvelý spôsob, ako cestovať, spoznať miestnych a užívať si príjemné ubytko bez predražených hotelov. Keď sa zaregistrujete cez môj promo kód, na prvú cestu automaticky získate 20 eur. A ja tiež. Tak si poďme pomáhať. ;))
Nebrala som vtedy so sebou veľký fotoaparát, vystačila si s vreckovým analógom. Sú to teda skôr snapchatové zápisky z piatich dní v krajine, ktorú som si obľúbila. V krajine veľkého slnka, kávy zo šálok veľkých ako malíčky, kaktusov, karamelových orechov, pouličného kriku, drzých detí, opratého prádla všade - aj na hlavnej ceste, jedla, jedla a dobrého jedla, sicílčanov šialenejších ako šialených a utečencov túlajúcich sa ulicami, pamiatok aj módy aj umenia, osláv, fiest a siest, festivalu svätej Agáty, ohňostrojov počas bieleho dňa a trúbenia áut v hlbokej noci.
Každý večer som si robila denníkové zápisky na instagrame. Tie teraz prenášam sem, aby som neprepisovala matné spomienky, ale podala autentické výpovede z piatich dní na cestách.
Our journey start right now. #kluceodmesta ❤️
Den 1.
Na každom kroku su pouličné farebne stánky s lokálnymi špecialitami (podobaju sa tym našim hodovym - obaľované orechy nasladko, pistaciove pasty, ručne šúlaný karamel s burizonami?, pelendreky, .. ) a stánky s ovocím a zeleninou. Bludenim mestom schválne chvilu bez mapy sme kusok od centra natrafili na ulicu, kde uz pocas dna asi o piatej postavali kurvy a bez povšimnutia debatovali.
Vsade po zemi sa tu valaju psie hovna a pomaranče, ktore rastu na pomarancovnikoch v uliciach namiesto paliem (prekvapivo aj paliem je vela a tráva je zelena!). Odpadky, kde sa obzriete.
Ludia po sebe kričia viac ako inde, a prádlo je povesane nielen v oknách cez ulicu, ale aj na susiakoch pred domami v ulici. Na ulici sa hraju aj deti, rovno na ceste a autá tu jazdia divoko, zda sa mi, ze este viac nerešpektujú pravidla ako v Taliansku. Mame stastie, v stredu zacina najvacsi festival Catanie - The Festival of Saint Agatha, patrónky mesta. Chlapi nosia "trón" so svätými, zvyšní hraju na hudobne nástroje a dav ich nasleduje.
Ktovie, ako vyzera Catania pocas letnej sezóny. Teraz je zvláštna, iná, chudobná a ukričaná.
Den 2.
V noci sme toho vela nenaspali. Najskor ohňostroj a potom sa ulica, na ktorej bývame, zmenila z vyludnenej na hlučnú. Zašlo slnko, vyšli miestni. Rozprávali sa z okna do okna cez ulicu, behali popod okna, trúbili na skútroch a skoro rano smetiari so vsetkym pátosom vyprázdňovali kontajnery (vazne si privstali?).
Dnes bola pravá jar. Taormina je mimo sezónu takmer mŕtva. Stánky, ristorante, paniny, kebaby, gelato, vsetko je pozatvarane. Len par podnikov na hlavnom namesti je otvorených, na terase sedia dvaja vyobliekaní starci a my. Ukazujú si nieco na iPhone.. Obsluhuje nas otec, syn, strýko, dedo a ich sused. Kava dobra, kofeínom nešetri a tradičná pitone chuti ako nase šišky, len je plnená rukolou, syrom, rajčinami. :) Ludia o zjednavani ceny tu nechcú ani počuť a tak si vsade platíme plne vstupy. Pytat sa na sprievodcu po Amfiteátri (druhy najväčší, po tom rímskom) alebo aspon letáčik s výkladom, je márne. A tak sa tade prechádzame a hádame, co na co mohlo asi slúžiť. Socha Panny Márie v kostole vysoko nad mestom nosí náušnice (socha ma náušnice, naozajstné!) vyrábané z lavy z Etny. Miestny nam ukázal cestu na hrad (milión schodov) a zabudol poznamenať, ze je zatvorený. A tak nas pred vstupnou bránou čakal rozložený oheň na strede chodníka a dvaja mladi chasni, ktori nemali kluce od hradu.
Taormina je uplne iná ako Catania. Pripomína mi Cinque Terre. Je vybudovaná na skalách, kaskádovitá, rozkvitnuta, plna kaktusov a teraz, vo februári, akási ticha. Vacsinou sme stretali miestnych, len zopár turistov a žiadneho černocha. Mačky su vsade, lenivé a umraucane. Cesta busom bola fajn a autobusár prisiel prekvapivo načas.
Dnes sme namiesto pomarančov trhali mandarínky. Boli sladké, ale kôstkové.
Rozmýšľam, ci je vobec poznať, ze sme na ostrove (mimo neho) preslávenom mafiánmi. Len dnes som si vsimla magnetky Krstneho otca, inak z toho vobec netazia. Akoby sa chceli zbaviť nálepky "mafia", skor uznávajú svätých a patrónov. Slovo mafia by sa tu ani nemalo vyslovovať nahlas.
ZISTENIA: v Catanii vsetci maju iPhony (a čumia do nich) a vsetci fajčia. A na každom kroku je lekáreň. Catania vecer tvori sicílsky trojuholník (sme stratené!).
Sicília - den tretí:
Dnes nas zobudil cinkulár. V Catanii dneškom oficiálne začal festival a tak ohňostroj strieľal od rana (nevadi, ze ho nebolo vidiet) a pochod sa niekoľkonásobne zintenzívnil. Ak som predtym tvrdila, ze mame asi stastie, uz tvrdím opak - neda sa tu hýbať, fungovať, zit. Dav sa valí, deti (aj bábätka v kocaroch) su poobliekane v dobových kostýmoch a pochod sa tiahne uz aj bočnými, nielen hlavnou ulicou.
Doobeda sme zašli na lokálny market v Catanii, bolo to drsne. Divadlo na ulici. Za par € sme si tam nakúpili ovocie, zeleninu, olivy a syr.
Okolo obeda sme sa miestnou dopravou premiestnili do Aci Castello, rybárskej dedinky s hradom na útese nad morom. V autobuse ma staršia Talianka upozornila, aby som si nedávala telefon do zadného vacku - kvoli vreckarom. Milo ma to prekvapilo. Autobus neukazuje zastávky a tak vystupujeme bud podla intuície alebo toho, ci niekto vystupuje rovnako ako my.
Aci Castello je vychýrené aj kvoli gastru. Tesila som sa. Ušla sa nam palacinka v jedinom otvorenom podniku pod hradom pri kostole. Nielen prevádzky, ale aj okenice na domoch su pozatvarane, ako keby sa tu mimo sezónu ani nežilo. Rybarske loďky su odparkovane na brehu, len par rybárov chytá ryby z brehu na kameňoch pod hradom. Na obhliadke hradu sme boli samé dve, opat žiadny výklad a zachovane pamiatky voľne pohodene na terase (ziadne vitríny, trojité skla, špeciálna vlhkosť a 4 alarmy ako u nas).
Autobus spat do Catanie sme nevychytali, isiel inak, ako bol napísaný na tabuli a tak sme hľadali alternatívny druh dopravy. Niekolko km sme sli pesi popri pobreží, presli sme az do Mesiny, zažili západ slnka a zistili, ze tu fakt nie je ziadna plaz na strane od Talianska! Alternativny druh dopravy sme nakoniec našli a šťastne (aj ked s malou dušičkou) sme sa dostali na byt.
Dalsie ZISTENIA: - pomaranče a mandarínky si uz netrhame same, dostávame ich a ja z každého výletu nosím 15kilovy ruksak.
- brokolica a špenát su asi v každom jedle, skoro vsetko sa vypráža a su tu naozaj tie najlepsie olivy na svete!
- najviac ma baví rozpravat sa s miestnymi (rukami/nohami to vzdy nejako dokážeme).
Dnes sme sli na vylet vlakom cca 70 km južne do mesta Siracusa. Hodinu a pol sme z vlaku pozorovali krajinu, pustatiny, schátrané domy a sady s pomarancami. V lete to tu musi byt drsne, vyschnuté a este opustenejsie ako teraz.
Vystúpili sme z vlaku a pýtame sa na centrum: odpovedajú: " U have to find your teacher." Nechápeme a az neskor nam dopina, ze [:jortíčr] znamená Ortigia. Ortigia je staré mesto Siracusy, na cípe ostrova obmývané morom z každej strany, oddeleného od zvyšku mesta mostom a zas raz - skapal pes. Ked sa pýtame, kde by sme si mohli dat nieco na jedenie, len kývnu plecom (all close). Nechce sa nam túlať po meste, miest a ruchu mame akosi dost ( v Catanii dnes vrcholil festival), tak utekame za nosom na útesy, ktore vidime z móla. Len krátko pred odchodom vlaku sa vrátime do starého mesta, stihneme (najlepšiu!) zmrzlinu a utekame na vlak.
ZISTENIA: na úradoch, v bankách, na staniciach (vsade za okienkami) robia výhradne muži. Mladi chalani sa na seba typovo podobajú a ženy nenosia krátke vlasy. Robim teda Kristine dočasného frajera.
V restikach si účtujú poplatok za servis, takze konečná suma vie prekvapiť.
Tipujú nam menej rokov ako mame (Kristína ma vraj 13-14 a ja 17). Bambini!
Sicília - den piaty (posledny):
Sicilcanom som sa postarala o zábavu na mesiac dopredu, ked som si v aute na zadnej sedačke zapla pas. Ani sam šofér nevedel, ze ich tam vobec ma.
ZISTENIA: - Moja babka je asi Talianka. Oni tiez dokazu v oknách stráviť pol dna pozorovaním diania na ulici. Casto su za závesom a ked to necakas, zľaknes sa. - V obchodoch s miestnymi špecialitami (su vsade) najdes okrem croissantov vsetko vyprážané (arancini - ryžové guličky plnené zvyškami, co zostali z omáčok, sušienky, orechy, ...) - Ak sa stretnú muž a zena s mužom, muži sa pobozkaju, zena je ignorovaná alebo ju len pozdravia slovne. -sicilcania na rozdiel od toho, ze jedlo si vychutnávajú pomaly a dlho, kavu (v salkach veľkých ako naprstky) ju exuju na stojaka. Skoro vsade stoji 0,80€. Dnes sme odleteli domov. Chýbať mi budu ranajky namixovane z úlovkov z catanskeho trhoviska, čerstvé freshe, ktore sme si robili z pomarančov a grepov, ktore sme dostavali od miestnych. Kava z moky, plody kaktusu...- ... plody kaktusu rovno do ruky, vôňa pradla (Ak by sa dala vôňa mydla z pradla zhmotnit, tak ju beriem domov!), krik sicilcanov, trúbenie aút, @krissdzi (večný a najlepsi) spoločník na cestách a nas byt cez Airbnb. Ciao Sicily, I'm coming home. And will come back some day... PS: Este chvilu budem ďakovať "gracia" a prosiť "prego". #reallife
Snapshots from mju ii
 |
| Via Giovanni Di Prima (ak by ste mali chuť na "čerstvé mäso) |
 |
| raňajky z marketov |
 |
| kamaráti |
 |
| unavené |
Sicília vo februári je iná ako počas sezóny. Jej ulice sú špinavé, ale ľudia úprimní. Je ľahšie spoznať miestnych, rozprávať sa, ísť s nimi na večeru. Pláže sú prázdne, vzduch studenší, teplota premenlivá a more akési priezračnejšie. S Kristínou sme toho nevideli veľa. Ale dosť na to, aby sme sa chceli vrátiť späť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za milé úprimné slová. ❤