(Takmer) one night in Malmö

Pamätáte si ešte na to, ako som sa nechcene zahrala na "jútuberku"? 
Na svoj súkromný Facebook som uploadla video, v ktorom som pozdravovala svoju rodinu z Malmö a odkázala im, nech si kupujú letenky, lebo ja som sa rozhodla tam zostať. Žiť. Nakoniec som sa domov predsa len vrátila, ale táto veta, ktorá už bola vyslovená, niekde tam v podvedomí čaká na svoje naplnenie... 



























Do švédskeho Malmö som sa dostala úplnou náhodou minulý rok v júni. Vlastne nie až tak úplnou. Vďaka Ikea Slovakia som mohla ako novinár nazrieť do samotného srdca Ikea na Democratis Design Day. Mimochodom, ak raz budete vo Švédsku, zastávka v Älmhulte určite stojí za to. Ak máte radi dizajn, Ikea múzeum vás bude baviť. Dokonca aj tých, ktorí Ikea až tak nemusia. Za to dám aj ruku do ohňa! 


Do Malmö sme sa premiestnili vlakom krátko po prílete do Kodane. Hranicu medzi Dánskom a Švédskom sme prekročili pod morskou hladinou. Je to vlastne celkom zvláštny pocit, sedieť vo vlaku v tuneli, podstupovať pohraničnú kontrolu a premýšľať nad tým, či sú teraz niekde okolo nejaké veľké ryby a ako ste asi hlboko. A či je more rozbúrené alebo naopak. A potom sa za oknom zjaví krajina a kúsok TOHO mosta, po ktorom prechádzate. 

Do Malmö prichádzame večer. Stihneme sa zložiť na hoteli. "Foajé" je vyzdobené Marshall sústavou. Teda presnejšie, 12 Marshall reproduktorov je naskladaných na sebe pozdĺž celej chodby. A nie sú to makety. Trochu drahá dekorácia, pomyslím si. Izbu mám na prízemí a okná, ktoré tvoria celú jednu stenu, siahajú až po zem. Samozrejme, že mi ako prvé napadne, či si vôbec nechávať notebook na izbe a tak si ho aspoň schovávam pod vankúš. 
Cestou do mesta sa v duchu smejem na svojej slovenskej paranoji. 

Väčšinu času sme v tie dni spolu s ostatnými novinármi trávili v rodisku Ikea alebo v autobuse na ceste z Malmö do Älmhultu a späť, vďaka čomu som videla aj kúsok okolitej krajiny, švédsky vidiek a ozajstného soba. Mesto sa mi podarilo zažiť každý deň len na pár hodín, kedy som potlačila únavu, nechala lákavú hotelovú posteľ posteľou a vyrazila do ulíc. 
Neriešila som nič. Neotvorila Tripadvisor, mapy ani online odporúčania v článkoch. Intuitívne som kráčala nikam a všade a nechala, nech si ma toto malé mesto získa. Podarilo sa.

V Malmö sú všade cyklisti. Nie, nemajú všetci len tie vyhajpované retro bicykle, ktoré sú u nás teraz "must have", ale aj akékoľvek “rachotiny”. A aj keď stretnete cyklistu s veľmi drahým bicyklom, nikto sa netrápi s ich zamykaním. 

Večeráme v La Guappa na námestí. Najmilší časník sveta sa nás tentokrát nepýta, či sme z Československa alebo či máme na Slovensku more. Ani nehovorí: “You have beautiful eyes. Do you like Malmö?” Postupne nám nosí objednané jedlo a kúsok po kúsku vysvetľuje obsah taniera. Dáva si námahu, niekoľkokrát sa pristaví pri našom stole a nenásilne sa nás pýta, či je všetko v poriadku. Usmieva sa a vôbec sa mu nechce grcať z toho, že je už po jedenástej večer a on ešte trčí v práci. Práve naopak. 

V Malmö čajky škriekajú dosť nahlas a stmieva sa krátko pred jedenástou večer. Čo znamená, že zlatá hodina je cca medzi 21:30-22:00. Každá druhá budova má postavené lešenie a práve sa rekonštruuje. Napriek tomu, že je chladno, ľudia sú tu v sandáloch a krátkych tričkách, podniky sú vnútri prázdne a terasy plné. Veď je predsa jún. Malé štvorcové námestie je multikulturálne. Teda aspoň čo sa ponuky jedál týka. Každá reštaurácia je zameraná na iné jedlo (pizza, hamburger, sea food, espanola, azia, ...). A ľudia sú krásni. Áno. Aj muži.



A tieto fotografie, to sú len obrázky majákov, vĺn, lodí a mňa s majákom. Po meste som chodila sama.  A väčšinou v noci. 

A keď ONI





videli, že si fotím maják, chceli, aby som mala fotku s ním aj ja. A tak ma teda odfotografovali. Trochu nešikovne. 

Ale mám fotku s majákom, ha! 




Dokonca dve! 
























Bolo to prvýkrát, čo so bola niekde úplne sama. A bez statívu.

























Zápisky a povšimnutia:

- po návšteve Švédska pojem zavináč (kyslé ryby, pre tých, ktorí nevedia) nabral úplne iný rozmer ♥ 
- miestni majú okná na svojich domovoch nasmerované do cesty a netrápia sa žalúziami či skrývaním. Súkromie je pre slabých. 
- bordová na domoch je všade
- švédske dvory sú upravené, ale nie príliš na silu. Pod veľkým stromom je stôl so stoličkami alebo skleníky, ktoré slúžia ako altánky
- psa som nikde nevidela. Ani sušiace sa prádlo na balkóne či vo dvore (oproti Taliansku je to celkom nezvyk). Neskôr sa dozvedám, že to majú zakázané.
- Švédsko má silnú bicyklovú kultúru
- Švédi asi majú radi staré autá, na cestách stretáme veterány
- SBS sa usmieva!
- po pobreží bežal zajac

2 komentáre:

  1. krásne fotky! až ma tam láka ísť ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem! Veru, mám chuť si opäť zbaliť ruksačik a niekam ísť. :)

      Odstrániť

Ďakujem za milé úprimné slová. ❤