Radosti z všedných dní

A ja hlúpa som si myslela, že ten posledný post tuto bude naozaj posledný zimný na dlho predlho a že keď napíšem a poprosím, tak tá jar nakoniec príde.

Ale zima sa nahnevala, učí náš prostredníctvom zásypov snehu v nesprávny čas, že treba žiť okamihom a "nepindať" na všetko, všade a vždy. Koniec koncov, na jar chceme leto, v lete nám je horúco a keď padá sneh, tak nech ide kade ľahšie...

A posledné sviatočné dni strávené na dlhých, no o to zaujímavejších a akýchsi krajších omšiach v kostole som sa naučila, že Boh dobrých odmeňuje a zlých trestá. Tak asi sme všetci zlí a niečo, i keď málo, by sme s tým mali urobiť. So sebou.

Tak napríklad ja som si povedala, že už nebudem hundrať na počasie, nie dnes. A asi ani zajtra..Vzali sme kabáty, šále a rukavice, postavili veľkonočného snehuliaka (veľké snežné uši musia byť!), ktorý nám bude strážiť dvor namiesto psa. Lebo ten si líže labky v kotolni. Užívali sme si neskorý Wonderland vonku, pri rieke, s topiacim sa snehom za krkmi. Vycvakali celý, novozaložený film a tešili sa z krás vonku.



Veď ani na Vianoce tak pekne nebolo, nie tak na Veľkú noc!



















    
Tak učme sa pokory, chýba nám. Možno aj menej vrások a zla bude na svete. :-)

Na Fb stránke som vám v piatok ráno vinšovala "veľa práškového cukru na šiškách a menej za oknom, dievkam veľa šibačov, nech ste zdravé celý rok a junákom zdravého rozumu, nech nevidíte len "groše" vo vačku a ‰ v krvi. Užívajte si okamihy s rodinou a priateľmi a buďte šťastní."

Ale nadávaním nič nezmôžeme, tak radšej namiesto korbáčov lopaty do ruky a ten práškový cukor poodhŕňajme, nech je menej nehôd, keď už nič. :-)

                                         Želám vám krásne dni, priatelia. 


4 komentáre:

Ďakujem za milé úprimné slová. ❤