Mať rád zimu znamená...

.tie prvé vločky naznačujúce začiatok zimy, so sebou prinášajúce eufóriu a toľko pripomínajúce detstvo. Ach, koľko radosti vedia tie chumáče spôsobiť! Vyťahujú sa lopáre, sánky a boby, pomaly sa zdobia stromčeky a ulice zase zdobia miniatúrne svetielka.

Ale zima sa blázni. Nevie, kedy treba začať a nepozná, že v najlepšom treba prestať. Ťahá už od októbra (tu) a trvá doteraz. Áno, zima ma teší. Teší ma prvý mesiac, možno dva. Keď je krásna, slnečná, mrazivá až tuhne mi dych. Teraz to už nie je zima, radosti a šťastné smiechy zo snehuliakov a ich mrkvových nosov. Je len stále sa viac prehlbujúcou depresiou a nekončiacou sa chorobou. Vrýva sa mi pod kožu a každým dňom si prajem jar viac a viac.

Chcem takto rozkvitnuté stromy píšuce príbehy (nenechajte sa pomýliť dátumom, som oneskorená a lenivá!), chcem balerínky na nohách bez toho, aby mi mrzli prsty, chcem vytiahnuť slnečné okuliare a váľať sa v tráve na deke.

Vyslovujem prepáč za tieto smutné, negatívne slová. Ale hlúpo verím, že keď napíšem a poprosím, tak tá jar nakoniec príde. 

(Pokiaľ si pamätám, doteraz vždy prišla. Tak kde je?)