T. je moja bývalá spolužiačka z gymnázia. Ex-spolužiačka zo základnej a áno, chodili sme spolu aj do škôlky. T. poznám odjakživa a teraz mi je smutno.
Chýba mi biele vínko za bielym stolom, váľanie sa v posteli a odďaľovanie budíka, dala by som si raňajky - tak špeciálne premyslené na tie rána, kedy bolí hlava, brucho aj celý človek, ťažké rána po náročných nociach.
A keď bolo aj tak zle, chodievali sme do nemenovanej reštaurácie tu u nás (volá sa Námorník) na kapustovú polievku s bohatou dávkou smotany. T. vyberala na tanierik hríby a v chlebe vždy našla každučký jeden kmín. Neznáša kmín!
S T. bolo vždy veselo a nikdy nie nuda. Chýba mi, lebo odišla do zahraničia, na miesto, ktoré je obmývané Temžou, upršané, možno pochmúrne, ale krásne miesto s mnohými taxíkmi, červenými telefónnymi búdkami, poštovými schránkami a Big Benom.
Chýba mi, nie Londýn, i keď túžim ho spoznať, ale T. poznám viac a ľúbim ju. Chýba mi preto, lebo tu bola vždy pre mňa a ja pre ňu. A aj keď sa naše cesty po strednej škole rozdelili a každá sme si určili iné priority, vždy som vedela, že je niekde tu, nablízku.
Preto si rada pozerám tieto obrázky, analógové, neupravené, rozmazané, tak nedokonalé. No i tak sú obľúbené, lebo mi pripomínajú naše posledné stretnutia. Teraz si preč, T. no i tak ťa mám rovnako rada, ba priam viac!
Ľúbim ťa, T. a drž mi miesto! :-*
to je krásné ... :) T. z tohohtle musí zákonitě mít radost!
OdpovedaťOdstrániť(a děkuju moc za návštěvu a milá slova ♥)
Být T. tak z toho mám určitě radost! :)
OdpovedaťOdstrániťPlacem.
OdpovedaťOdstrániťLubim.ta:-*
Dakujem!