.nemať čo povedať!

Bol vtedy koniec leta, no ešte nie jeseň a doba vhodná na teplejšie oblečenie ako šaty zo vzdušnej látky, ale bolo mi to jedno. Bol to jeden z tých dní, kedy nepomôže nič, čo by smútok vyhnalo z duše, z tela, z očí...Len les neďaleko nášho domu, presvitajúce slnečné lúče, ich intenzita pretekajúca cez listy a bosé nohy. Bosé nohy na tŕnistej ceste, boľavej, takej, na ktorú tie nohy nie sú zvyknuté. Nebolelo to. Vtedy nie...