Dunaj a Košariská
Očarení západom slnka mlčiac sme sa vracali domov, na dvore neskôr opekali, grilovali, pili červené a dlho do noci sa rozprávali. Vtipné nápisy uja Gaba na dverách, miláčik Filo s babkinou slaninou v ústach, vanilkové cigary a pokoj.
Ešte vtipnejšie ráno s mamou, ktorá dobiedzavé slniečko vyriešila po svojom. Filmové raňajky, domáci marhuľový džem, bylinkový čaj a káva s mliekom. Malý veľký Filo, štvorročný bígl, ktorému sa asi zastavil rast. Hravý, spavý, vynaliezavý, ňuňko na druhú.
Prechádzka na bicykli, po hrádzi vedúcej až do Bratislavy, či opačným smerom do Šamorína, áno po tej istej hrádzi, ktorú som si deň predtým tak zamilovala, ktorá bola zaliata zapadajúcim slnkom a voda bola kľudná, vzduch teplý. Dnes zdvihol sa vietor, obsypal ma zimomriavkami, voda chladila, no i tak som do nej vkročila a hrádza bola iná, no i tak krásna. ach
Posledné pohľady na Hamuliakovo, na kostol šikmý ako veža v Pize. (Skoro) Nevládze asi udržať ťarchu hriechov, ktoré smrteľníci šepkajú jeho chladným múrom. Prepadá sa do zeme, jednou stranou sa nakláňa bližšie a bližšie... Daj ahoj rybičkám, už ich tak skoro neuvidíš!
A potom, potom sme boli pri Veľkých Košariskách. Je to také jazero, krásne, priezračné, trochu studené v ten deň. Oni mi kývali z brehu a ja na nich z vody, mala som ju len po kolená, lebo bola chladná, veľmi, naozaj. A namiesto kúpania sme len sedeli na brehu, hádzali kamienky do vody, do vody s nehybnou hladinou, len kruhy od čľupnutia kamienkov, spočiatku silné, intenzívne, až slabli a úplne zmizli aby ich mohli nahradiť nové, ničili ten obraz sklenej hladiny.
Sedeli sme a jedli babkine banány, banány z dovozu s nálepkou a čiernymi bodkami a obdivovali krásne dieťa s blonďatou hrivou a tri dievčatá sediace na brehu obďaleč.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za milé úprimné slová. ❤