pilatovie: Expedícia °HRVATIA PUNK°

Málo slov. Len málo slov. Napríklad spontánnosť, lebo presne tak to celé vzniklo. Intenzita, lebo presne také to celé bolo. Kamarátstvo až spriaznenosť, lebo to sme pri tom všetci zažívali. Dobrodružstvo, lebo nikdy sme nevedeli, kde budeme spať a kto nás ráno zobudí. Láska. Lebo slnko, more, aj búrky a slané kudrny, to je láska. Čas. Lebo ten nás strašil a bolo ho málo, i keď sme naň takmer vôbec nemysleli.

Bolo presne 14. septembra, takmer noc, keď sme vyrazili z Bratislavy. Ribice i tri Točkice. Zgodné mačky i jeden kocúr. Mr. Náhoda. Baran Kučeravý. Drakula. Miša.

Jedno auto, 3 ruksaky a jeden…kufor na kolieskach.

Pretože celé leto sa mi totiž opäť nepodarilo ísť na dovolenku a okrem toho, kto by už len chodil do rezortov? Každý deň (byť) prevoňaný all inclusivom, hniť na jednej pláži, ktorú s príplatkom vidím aj z okna svojej hotelovej izby. Za ešte vyšší príplatok môžem vyjsť na balkón. Chodiť opečiatkovaný náramkom obviazaným okolo ruky, v ktorej držím umelohmotný pohárik s nejakou žbrndou, ktorú mi načapovali pri chlórovanom bazéne. A päty spoza pomyselného plota vystrčiť len s posádkou na predražené fakultatívne výlety na pirátskej lodi.

Zažívať slobodu v klietke, oddychovať od práce a domácej rutiny absolútne opačným stereotypom?

Volím si expedíciu. Volím neisté nocľahy, babušenia v spacákoch, zaspávanie pri hviezdach a vstávanie pri šume vĺn za východu slnka. Alebo aj keď už je slnko vysoko a nedá sa zniesť (na počudovanie, na zemi sa mi spí neobvykle pokojne, i keď na posteli občas so spánkom problémy mávam). Vyberám si plážové pikniky, strašiace kamene, slané neumyté vlasy a umývanie zubov z vody vo fľaši. Prajem si slobodu, voľnosť a cikanie v prírode.

Prajem si viac takých dobrých dní, ktoré začínajú v noci.

A tieto obrázky, to sú opäť snapchaty. Ak nahrabem kúsok času, bude aj poriadny digitálny záznam, aj s recenziou ľúbivých miest, s miestnymi ľudmi, s prímorskou atmosférou.

Ale zatiaľ, zatiaľ takto nadivoko. Lebo tak sa mi to páči, takto som to ja.