Malá veľká sestra

Keď som poslednýkrát prišla domov s revom a definitívne oznámila rodine, čo sa deje, a že s L. už viac nie sme spolu, po dlhej dobe som chytila do ruky fotoaparát a išla fotiť. Cielene. Nielen na výlete, nielen ako sprievodnú aktivitu niečoho.
Normálne som si utrela všetky zostatkové slzy a povedala: "Natala moja, poj, ideme fotiť!"

A tak sme išli. Nebolo to nič výnimočné. Krátka prechádzka, zopár uzávierok.

A pre mňa veľká očista.

Moja malá sestra je už vlastne veľká.

A ja už viac neplačem.

Dobre je.