pilatovie: Zuzana&Dalibor&Bábätka

Zuzana.

So Zuzi som v škôlke pozerala Krtka v nohavičkách a na základnej skúšala prvú cigaretu cez prestávku v ovocnom sade za školou. S ňou som rástla, rástli aj naše vlasy, prsia, životy.

Pomaly sme začali nosiť domov prvé päťky a do školy podprsenky (tam to ale už 5-ky zďaleka neboli hah), poza školu sme občas zbehli k Tescu na Kebab (kamoši z rodnej hrudy vedia). Na tajnáša sme si popod lavicu či do školskej tašky navzájom vkladali prísne tajné siahodlhé listy. Vždy sme si v nich mali čo povedať, aj keď sme spolu trávili čas v jednej lavici pol dňa v škole, druhého pol dňa kade tade (veď to poznáte, puberťáčky).

S nárastom hormónov sa zvyšoval aj záujem o chlpatejšie pohlavie (a verte či nie, akosi sa nám občas páčili rovnakí chlapi!). Zuzana bola presne tá kamoška do dažďa, aká býva v amerických tínedžerských komédiách. So všetkým, čo k tomu patrí.

Dalibor.

Bolo to začiatkom leta, pamätám si na to celkom presne. So Zuzanou sme sa túlali mestom, nerobili sme nič (lebo žiaľ, ako teraz, tak aj v tých časoch bolo naše mesto v podobnom zúboženom stave), stačil Radler do ruky či nejaká zmrzlina.

Ako už tradične sme klábosili o veciach, ktoré sa v tom veku zdajú až neúnosne životne dôležité. Mali sme asi 15 rokov, veľkú skušku za sebou a čakali sme na verdikt zo strednej školy (Prijali ma/Neprijali?).

Zrazu okolo nás prešla dvojica chalanov. Stíchli sme, stíchli aj oni (možno som mala hormónmi pomätený mozog, ale tak sa mi to vtedy zdalo) a jeden z nich sa usmial. Sekunda trvajúca večne prešla, prešli aj oni okolo nás a život, v ktorom sme sa hodnú chvíľu so Zuzanou hádali, ktorá bola tá šťastná, na ktorú sa to ten frajer usmial, pokračoval ďalej.

Až kým sme ich nestretli znova. A on si vypýtal telefónne číslo. Od Zuzany.

Volal sa Dalibor.

Teraz nám so Zuzanou ťahá na 24 rokov, od toho slnečného letného dňa to ťahá Zuzana s Daliborom ruka v ruke a najnovšie v brušku "ťahajú" malú bábätku.

Bum bác, trala la, tak teda Zuza sa nám vydala!

Tak ako pri tých prvých vymenených pohľadoch dvoch mladých ľudí som stála aj teraz celkom blízko pri ich prvom veľkom vážnom ÁNO. A že ho teda povedali sebaisto, o tom hádam nemusím nikoho presviedčať!

Zopár takých nedokonalých analógových cvakov sa uchovalo z týchto spoločných okamihov dvoch mladých ľudí aj v mojom foťáku. Ale dobre vám radím, nedajte sa na fotenie tých, na kom vám záleží a toho, čo chcete vidieť a uchovať si viac v srdci ako na filme.

Potom sa môže stať, že na každom obrázku nájdete chybičku. No vedzte, že viac z lásky ako kvôli naplneniu "portfolia" sem pridávam tieto láskyplné obrázky.