Bolo to dávnejšie, no ten deň zostal mi v pamäti, jeho atmosféra a ťažký vzduch. A možno ťažilo len mňa pri srdci, keď fotila som toto, túlala sa sama. Pomedzi slnečné lúče, lesnými chodníkmi nad dedinou.
http://veronikapilatova.blogspot.sk/2012/10/nemat-co-povedat.html#comment-form
A teraz hrabem sa v starším obrázkoch, znovu a zas, lebo rada ich pozerám, i keď nie sú dokonalé. A našla som zhmotnený ten zvláštny deň. Zhmotnený nielen digitálom, zrkadlovkou, kde je možnosť výberu.
Zhmotnený analógom, kde každé políčko má cenu, kde každý kúsok filmu sa váži.
A tie pokusy, tie obrázky sú tu, aha:
Fotky sú krásne špeciálne tá druhá ...
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Lubi, teším sa, že sa ti páčia. :-)
Odstrániťprostě nádherné...
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, Kat! ❤
Odstrániťnádherné fotky príde mi to také retro presne také milujem! pridala som si ťa a bola by som rada keby aj ty mňa.. :) ďakujem krásne http://beladynotbitch.blogspot.sk/
OdpovedaťOdstrániťOoo,ďakujem, Terez. Obrázky z analógu vlastne vždy pôsobia tak trochu retro a presne to sa mi na nich tak veľmi páči. :-)
OdstrániťV.
Máš tu skvělý fotky :)
OdpovedaťOdstrániť