Ručička na displeji mobilného telefónu ukazovala 12 minút pred pätnástou v noci. Keď temnota strieda ráno a napriek tomu ľudské telo sníva. Slnečné lúče mesačného svitu predierali sa cez zatiahnuté žalúzie okna patriacemu jej izbe.
Nespala.
Sľúbil a ona čakala. V myšlienkach lesy husté, stromy nahé. Ani duše.
Bola trpezlivá a aj nie. Až keď ráno sa prebudilo v telách ostatných, zaspala...
Spánkom sladkým, bolestným.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za milé úprimné slová. ❤