Vojna "svetov"

O fenoméne zvanom Facebook

Svet, do ktorého sme sa narodili, je plný farieb. Paleta ponúka širokú varietu zábavy, nudy, dobra aj hriechu, smilstva, smiechu, smradu, špiny, hliny, trávy aj trávy, vitamínu C, ale aj „E“...Cukrovej vaty, kolotočov – v hlave, na lúke, v žalúdku. Opíc v zoo aj v bytoch, slepačích vývarov a iných operencov. V rôznych skupenstvách.

Reálny svet, , v ktorom žijeme, dávno nie je Black&White. Veď aj hlúpy vie, že farboslepí nevidia len v dvoch farbách. 

Svet, ktorý zdieľame, je však rýchlik, ktorý má „zpoždění“. Nie je čas zastaviť sa, chýba priestor na rozhovor, miesto na úsmev. Sme roboti naprogramovaní na jasný cieľ. Má to však háčik. Génius, ktorí programoval, nedochodil školu. Preto občas cieľ minie účinky. Preto reálnym svetom sklamaní, životom trestaní, tvoríme si vlastný svet.

Vypĺňame profily, do ktorých o pár rokov budeme uvádzať aj počet chĺpkov v nose. Tvoríme fotoalbumy, zdieľame videá, posielame pozvánky, žiadame o priateľstvá. Spoznávame celý svet, aby sme zabudli, kto v skutočnosti sme. Prostredníctvom statusov dávame o sebe vedieť každú hodinu. Aby všetci vedeli, čo práve robíme, čo sme raňajkovali, obedovali a že na večeru si nedáme radšej nič, „lebo veď ide leto“! O tom, akú máme konzistenciu stolice, nevie len náš obvodný lekár a problémy s meškajúcou menštruáciou  nezdieľa len partnerka a jej polovička. S tým, že predavačka v nonstope je totálna krava, je potrebné oboznámiť úplne, ale úplne všetkých. Každý vie, čo počúvame, hráme, tvoríme, ako sa máme, či nám je smutno, že sedíme na toalete, hojdačke, konári a je nám dobre. Naša ruka siaha po tvrdej, ale vyšúchanej myši, ktorá svojim „ňufákom“ mieri presne DOMOV. Je to tam, biele na modrom. Všetci sme ako jedna veľká rodina. Čím viac viem o tebe, tým menej sa trápim sebou. Záležitosti druhých predávajú.

O sebe prezradím len to, čo chcem, aby si vedel. Nepoviem, že mi smrdia nohy. Načo aj, keď ich necítiš. Že mám kožné problémy? Photoshop to zariadil za mňa! Načo sa priznávať, že som spal/a s tvojou kamoškou, veď sa to nemáš ako dozvedieť. Hráme sa na psychológov, predpovedáme blízku budúcnosť a navzájom si veľmi rozumieme. Jednoducho SME SI SADLI! Nejde mi však do hlavy jediná vec. Prečo sa potom hovorí, že Facebook je rozbíjač vzťahov?

Pretože v reáli ti tie nohy vážne dosť páchnu. Sex nie je taký senzačný, ako si opisoval a problémy nedokážeš riešiť s chladnou hlavou. Online to vyzeralo inak. Pretože na nete mám čas na rozmyslenie, kým odpoviem. Mám k dispozícií Kráľa kráľov – Google. Dokážem si poradiť. Druhá strana nevidí moje reakcie. Toto je „nevýhoda“ reálnej komunikácie tvárou v tvár. Pri rozhovore neexistuje režim OFFLINE. Vo svete „Made by me“ je na dennom poriadku opustiť komunikáciu, vydýchať sa, zamyslieť sa a vrátiť sa „fresh“ a „tip top“. Ak ste práve pokrútili hlavou, že skoncovať sa dá aj vo svete, kde je všetko skutočné, máte pravdu. Ale koľko je šancí na využitie tejto možnosti? Jedna. Nezvratná!

Mám 296 priateľov. Ak sa robí party, „hodím“ na nástenku citát, múdru vetu, vtip... Zdieľa sa, „lajkuje“, komentuje. V prípade , že žiadam o pomoc, radu, požičanie si čohokoľvek, odrazu sú všetci zavalení vlastnými starosťami. Kde ste, priatelia?!

Páči sa mi to, lajkujem, zdieľam, štuchám, vytváram „íventy“,  som vo vzťahu a je to komplikované...Všetky tieto výrazy sa vďaka sociálnej sieti zvanej Facebook onedlho zaradia medzi domáce slová slovenského jazyka.

Mám 296 priateľov. Snažím sa to obmedzovať a pridávať si len tých, ktorí stoja za to. Tí, ktorí poznajú moje priezvisko nielen vďaka tomu, že ma zaradili do vlastnej „databázy“.  Tí, ktorí vedia o mojich narodeninách nielen týždeň pred nimi, keď príde upozornenie emailom. Občas sa to dodržať nedá. Nastala doba, kedy nikdy nevieš, čo budeš od koho potrebovať, kto sa ti kedy zíde. Raz ti niekto z nich aj reálne pomôže. Možno.

A že prečo som opäť taký pesimista? Nie som! Je len jeden svet, ale milión uhlov pohľadu v ňom.  A všetko, čo píšem, už minimálne raz napísané bolo. Možno ste to len nečítali.  Možno ste o tomto „probléme“ len premýšľali a možno to pre vás problém ani nie je.

Ale schválne. Keď ste vonku. S kamarátmi, rodinou, psom, škrečkom, mravcami. Je to úplne jedno. Keď ste v reálnom svete, mimo sociálne siete – koľkokrát padne slovo Facebook? V akomkoľvek kontexte. Zamyslite sa nad tým.

Človek si to neuvedomuje. Je to rutina. Ľudia si nielen vlastné svety tvoria, to „imaginárium“ sa stáva súčasťou nášho sveta.

Facebook je skvelá vec! Ďakujem ti, Mark Zuckerberg. Nie za to, že si miliardár. To ti nezávidím ani trochu. Som ti vďačná za to, že môžem zdieľať svoje myšlienky, vystavovať svoje práce, dať o sebe vedieť mnohým ľudom. Ale nikdy pri tom všetkom nechcem zabudnúť na to, kto som. Buďte sami sebou. A hlavne – buďte viac VY ako vaše NICKY.