Každého, kto je zákerný, zlý, nas***ý na celý svet, alebo len jednoducho vyčerpaný, unavený, či zúfalý, poslala by som ho na prázdniny. Do kotliny medzi Strážovskými vrchmi a Súľovskými skalami. V samom srdci hôr tu svoj poklad stráži 182 obyvateľov v 65 domoch.
Ďurďové. Miesto, kde čas nehrá veľkú rolu. Kde je dodnes v prevádzke spoločná studňa uprostred dediny, sliepky sa stále občas voľne pasú pri zastávke, na ktorej autobus stojí päťkrát denne. Cesta z mesta na toto Bohom zabudnuté miesto je kľukatá a strastiplná a vonkoncom nie vhodná pre slabšie žalúdky.
Ďurďové. JEDEN „obchod", v ktorom dostať mlieko, chlieb a vajcia za najvyššie ceny na trhu. A aby som nezabudla - len na objednávku! JEDEN kultúrny dom, v ktorom sa každoročne zídu občania a ich rodinný príslušníci z rôznych kútov sveta za cieľom ožrať sa pod obraz Boží. JEDNO multifunkčné ihrisko „financované" a slávnostne otvorené Robkom Ficom s náležitou pompéznosťou. Samozrejme, všetko v rámci predvolebnej kampane. JEDNA kaplnka (s kapacitou nosnou mojich starých rodičov, ich súrodencov a pri troche šťastia a chorobe jedného z vymenovaných aj zopár iných..), ktorá stojí a stáť bude na Veky Vekov. Amen. JEDEN cintorín, ktorého nízky počet obsadených hrobov svedčí o tvrdom koreni ďurďovského ľudu. JEDEN starosta, ktorého meno sa celé roky nemení. A ŽIADNA krčma.
Tu, na mieste, kde obyvatelia dávajú dobrú noc líškam, kde sa piesok občas leje a voda akoby sa sypala, som strávila všetky voľné chvíle svojho detstva.
Tu, na tomto mieste, obklopenom horami a skalami, vietor nakláňa vrcholce stromov, ktoré sa občas dotýkajú nočnej oblohy. Hviezdy sú tu vedľa seba hustejšie „naukladané", Mesiac má viditeľnejšie krátery a Veľký voz unesie omnoho ťažší náklad.
Tu, na tomto mieste, v noci mrazivé ticho píli uši. Len koncom leta ho občas prerušia jelene, kedy si vynucujú pozornosť u svojich samičích kráľovien.
A poznáte tú „frázu" s muchami a ich náhlou zmenou smeru? TOTO je to miesto, kde sa otáčajú na polceste. Oáza pokoja. Únik z reality. Raj na Zemi.
V chalúpke pod kopcom, pri horskej riečke, v lete v šortkách z otrasne tvrdej látky, v zime v kombinéze na štýl Tinky Winky z Teletubies, popíjala som si babičkin voňavý čaj. Zvláštne, že i keď som sa (takmer) miliónkrát pokúšala napodobniť jeho chuť, nikdy to nebolo ono. Rovnaký postup, rovnaké prísady, rovnaký čas zovretia vody, rovnaká šálka, rovnaký... Originál je len jeden. Inokedy som si pochutnávala na pampúšikoch, pila Meltu a zajedala orechovými kysnutými buchtami. S dedom som sedávala na lavičke. Dedo nohy vystreté na zemi, ja som nimi brázdila vzduch, zem ďaleko po mnou. V ruke každý kosť z nedeľnej polievky. Obhrýzli sme ju až do „špiku kosti".
Spomínam si, ako som "kradla" čerstvo zomleté rezance. Ešte častejšie som sa zakrádala do tajnej skrýše na sladkosti. Sliepkam som pomáhala vysedieť vajíčka, zajace som púšťala z klietok. Lebo Sloboda zvierat. A Nerovi, Robinovi, Dunčovi, Britovi a iným som hádzala priamo do papule všetko, čo tá moja nechcela prijať. Potajomky. A často som plakávala nad tanierom s jelítkami. Ja predsa moje Maško papať nebudem! A pásla som húsky. Na betóne.
Jar sa v tej dobe prežívala akosi inak. Leto nebolo len o luxusnej dovolenke a najnovšom modeli plaviek. Pásiky alebo bodky. Hotovo. Vybavené. Jeseň voňala hnilobnými procesmi sliviek za cieľom dobrej pálenky. A zima bola s poriadnou dávkou bielej periny. Tá moja vážila tiež aspoň pol tony. Išla som sa pod ňou zadusiť. Ale mala po sebe vranky. Vranková duchna. To sa mi páčilo.
S plynúcim časom rástli stromy, číslo mojich topánok a aj ja. Pribúdali kilá, vrásky na tvárach starkých, hormóny v mojom tele. Radosti vystriedali starosti a lenivosti povinnosti. Dnes už síce neleziem po stromoch, nesedávam pri potoku a nechytám červíky, ale dieťa vo mne stále žije. Vždy, keď sa vrátim na miesto môjho detstva, do Ríše mojich snov, otvorí sa moja Kniha pokladov. Spomienky sa vracajú. V tých chvíľach mi nezostáva iné, len si pohmkávať melódiu: „Na všetko by stačil prsteň zázračný. Celý život by bol viac než senzačný. Arabela, Arabela príď..."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za milé úprimné slová. ❤