Prší tak intenzívne, že pásy vody lejúcej sa  asi z neba by mali rušiť spojenie. Ale nerušia. Je intenzívnejšie ako  všetok dážď sveta. Čím viac prekážok je kladené neviditeľnému spojeniu  dvoch duší, tým je silnejšie. Harmónia sŕdc. V tom spočíva kúzlo  šťastia. Nie v kráse, bohatstve, šperkoch, dovolenke.   
Máš pocit, že všetko klape, že srdce a srdce tvoria jednu Dušu, ktorá  lieta nad hlavami všetkých tých smrteľných úbožiakov, ktorí bezcieľne  putujú po Zemi, tvária sa kyslo a pľujú od hnusu. A Duša trepoce  krídlami a v jej tvári sa zračí spokojnosť. Srdcia letia ruka v ruke  napriek rozdielnostiam, nedokonalostiam a rečiam druhých. Na ušiach  slúchatká, ktoré odolávajú vonkajším vplyvom a hrá v nich len  nadprirodzená hudba. Jej slovám rozumie iba Ona a On. Sporo odetá Duša  žiari nepriestrelnou reflexnou vestou, ktorá na diaľku kričí: „Pozor, idem." A nikto sa ani len neopováži oponovať.
Duša zložená z dvoch oddaných sŕdc odolná voči vetru, dažďu, mrazu  i popáleniu slnečnými lúčmi, keď lieta príliš vysoko. Pripravená  prekonať najvyššie body zemského povrchu, učupiť sa v svetských  priekopách, prežiť vojny a prekonať strach. Silnejšie ako všetky  prírodné katastrofy sú ľudská zloba, závisť a reči, ktoré bolia. Ale  srdcia sú silné. Tuhý chmat ich spája cez ich krehké dlane a oni sa  pevne držia napriek modrinám, ktoré sú im spôsobované. Vydržia všetko.  Naozaj. Duši sa dá, keď chce.
Ale neskôr príde pád. Duša má len dve krídla. Jedno sa nalomí a letí  strmhlav dolu. Z nebeských výšin späť do zemského prachu, kde ju už čaká  výsmech okolia. Nosom sa jej do tela dostáva všetok smrad reality  a v pľúcach sa jej usádza špina zákerností a šťastia z nešťastia.
Duša už nie je. Prestáva existovať. Je len srdce a srdce. Jedno  smutné, druhé šťastné. Že jeho pravda je tá správna, tá, ktorá prešla.  Tá, ktorú okolie uznalo. Nikdy nie sú spokojné obe strany. Vstáva  z prachu s úsmevom víťaza, spokojnosť mu hreje vnútro a ženie ho sila  pocitu, že sa stalo po jeho. Druhé srdce zostáva ležať a prach mieša  s tichým oceánom sĺz. Radí sa medzi ľudský odpad a neteší ho ani  myšlienka na to, že v tom nie je samé. Jeho krídlo zostalo nepoškodené.  Ale s jedným krídlom vzlietnuť nedokáže. A silu hľadať nové srdce pre  vytvorenie Duše nenachádza. Napriek tomu, že práve vyšlo slnko...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za milé úprimné slová. ❤