Sila Duše je ovplyvňovaná ňou samotnou.

Prší tak intenzívne, že pásy vody lejúcej sa asi z neba by mali rušiť spojenie. Ale nerušia. Je intenzívnejšie ako všetok dážď sveta. Čím viac prekážok je kladené neviditeľnému spojeniu dvoch duší, tým je silnejšie. Harmónia sŕdc. V tom spočíva kúzlo šťastia. Nie v kráse, bohatstve, šperkoch, dovolenke.  

Máš pocit, že všetko klape, že srdce a srdce tvoria jednu Dušu, ktorá lieta nad hlavami všetkých tých smrteľných úbožiakov, ktorí bezcieľne putujú po Zemi, tvária sa kyslo a pľujú od hnusu. A Duša trepoce krídlami a v jej tvári sa zračí spokojnosť. Srdcia letia ruka v ruke napriek rozdielnostiam, nedokonalostiam a rečiam druhých. Na ušiach slúchatká, ktoré odolávajú vonkajším vplyvom a hrá v nich len nadprirodzená hudba. Jej slovám rozumie iba Ona a On. Sporo odetá Duša žiari nepriestrelnou reflexnou vestou, ktorá na diaľku kričí: „Pozor, idem." A nikto sa ani len neopováži oponovať.

Duša zložená z dvoch oddaných sŕdc odolná voči vetru, dažďu, mrazu i popáleniu slnečnými lúčmi, keď lieta príliš vysoko. Pripravená prekonať najvyššie body zemského povrchu, učupiť sa v svetských priekopách, prežiť vojny a prekonať strach. Silnejšie ako všetky prírodné katastrofy sú ľudská zloba, závisť a reči, ktoré bolia. Ale srdcia sú silné. Tuhý chmat ich spája cez ich krehké dlane a oni sa pevne držia napriek modrinám, ktoré sú im spôsobované. Vydržia všetko. Naozaj. Duši sa dá, keď chce.

Ale neskôr príde pád. Duša má len dve krídla. Jedno sa nalomí a letí strmhlav dolu. Z nebeských výšin späť do zemského prachu, kde ju už čaká výsmech okolia. Nosom sa jej do tela dostáva všetok smrad reality a v pľúcach sa jej usádza špina zákerností a šťastia z nešťastia.

Duša už nie je. Prestáva existovať. Je len srdce a srdce. Jedno smutné, druhé šťastné. Že jeho pravda je tá správna, tá, ktorá prešla. Tá, ktorú okolie uznalo. Nikdy nie sú spokojné obe strany. Vstáva z prachu s úsmevom víťaza, spokojnosť mu hreje vnútro a ženie ho sila pocitu, že sa stalo po jeho. Druhé srdce zostáva ležať a prach mieša s tichým oceánom sĺz. Radí sa medzi ľudský odpad a neteší ho ani myšlienka na to, že v tom nie je samé. Jeho krídlo zostalo nepoškodené. Ale s jedným krídlom vzlietnuť nedokáže. A silu hľadať nové srdce pre vytvorenie Duše nenachádza. Napriek tomu, že práve vyšlo slnko...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za milé úprimné slová. ❤