Krása oravská

Byť tak teraz na Orave, to by bolo! A to teraz nemyslím len na oravskú slaninu. Čestné pionierske! Stačí ale, že mám aspoň KONEČNE po pracovnom víkende nohy v inej ako vzpriamenej polohe.
Ležím si na posteli, v jednej ruke Kerouacovo Na ceste (ktoré som dala môjmu L. pod strom, ale teraz tu nie je, tak som si na tajnáša šlohla, ha), v druhej piškóty. Jednoducho pohoda. Ozaj, na Pohode v Trenčíne ste mali tiež pohodu? Slová mojich prvých navrátilcov odkazujú najviac na legendárnu Kelis. Z koho ste boli najviac paf vy?


No, ale o inom. Tu, v Bratislave, sme s L. už viac ako mesiac. Je nám tu fajn, ale mne, dieťaťu matky Prírody, práve ona chýba. Preto si rada prezerám tieto obrázky. Vznikli spojením mojej krásnej malej veľkej sestry a prvkov z prírody.

Lebo človek a príroda sú jedno. A keď je to tak, je to krása, je to harmónia.

 

PS: Nehundrite, že tu dávam samé starotiny a neaktuálnosti. Osamostatnenie sa niečo stojí. A okrem práce na tom, aby sme mali z čoho žiť a začo bývať, jesť a šatiť sa, to berie aj fúru času!

PS2: Už budem dobrá. Prisámvačku!